20. Funkcie a parametre


prezentácia

video prezentácia


Parametre funkcií

Chceli by sme zapísať funkciu, ktorá by počítala súčin ľubovoľného počtu nejakých čísel. Aby sme ju mohli volať s rôznym počtom parametrov, využijeme náhradné hodnoty:

def sucin(a=1, b=1, c=1, d=1, e=1):
    return a * b * c * d * e

Túto funkciu môžeme volať aj bez parametrov, ale nefunguje viac ako 5 parametrov:

>>> sucin(3, 7)
21
>>> sucin(2, 3, 4)
24
>>> sucin(2, 3, 4, 5, 6)
720
>>> sucin(2, 3, 4, 5, 6, 7)
...
TypeError: sucin() takes from 0 to 5 positional arguments but 6 were given
>>> sucin()
1
>>> sucin(13)
13

Ak chceme použiť aj väčší počet parametrov, môžeme využiť zoznam, resp. ľubovoľnú postupnosť:

def sucin(postupnost):
    vysl = 1
    for prvok in postupnost:
        vysl *= prvok
    return vysl

Teraz to funguje pre ľubovoľný počet čísel, ale musíme ich uzavrieť do hranatých alebo okrúhlych zátvoriek:

>>> sucin([3, 7])
21
>>> sucin([2, 3, 4, 5, 6])
720
>>> sucin((2, 3, 4, 5, 6, 7))
5040

Namiesto zoznamu môžeme ako parameter poslať aj range(2, 8), t.j. ľubovoľnú štruktúru, ktorá sa dá rozobrať pomocou for-cyklu:

>>> sucin(range(2, 8))
5040
>>> sucin(range(2, 41))
815915283247897734345611269596115894272000000000

Zbalené a rozbalené parametre

Predchádzajúce riešenie stále nerieši náš problém: funkciu s ľubovoľným počtom parametrov. Na toto slúžia tzv. zbalené parametre (po anglicky packing arguments):

  • pred menom parametra v hlavičke funkcie píšeme znak * (zvyčajne je to posledný parameter)

  • pri volaní funkcie sa všetky zvyšné parametre zbalia do jednej n-tice (typ tuple)

Otestujme:

def test(prvy, *zvysne):
    print('prvy =', prvy)
    print('zvysne =', zvysne)

po spustení:

>>> test('jeden', 'dva', 'tri')
prvy = jeden
zvysne = ('dva', 'tri')
>>> test('jeden')
prvy = jeden
zvysne = ()

Funkcia sa môže volať s jedným alebo aj viac parametrami. Prepíšme funkciu sucin() s použitím jedného zbaleného parametra:

def sucin(*ntica):            # zbalený parameter
    vysl = 1
    for prvok in ntica:
        vysl *= prvok
    return vysl

Uvedomte si, že teraz jeden parameter ntica zastupuje ľubovoľný počet parametrov a Python nám do tohto parametra automaticky zbalí všetky skutočné parametre ako jednu n-ticu (tuple). Otestujeme:

>>> sucin()
1
>>> sucin(3, 7)
21
>>> sucin(2, 3, 4, 5, 6, 7)
5040
>>> sucin(2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12)
479001600
>>> sucin(range(2, 13))
...
TypeError: unsupported operand type(s) for *=: 'int' and 'range'

V poslednom príklade vidíte, že range(...) tu nefunguje: Python tento jeden parameter zbalí do jednoprvkovej n-tice a potom sa s týmto range() bude chcieť násobiť, čo samozrejme nefunguje.

Teraz sa pozrime na ďalší príklad, ktorý ilustruje možnosti práce s parametrami funkcií. Napíšme funkciu, ktorá dostáva dva alebo tri parametre a nejako ich vypíše:

def pis(meno, priezvisko, rok=2018):
    print(f'volam sa {meno} {priezvisko} a narodil som sa v {rok}')

Napríklad:

>>> pis('Janko', 'Hrasko', 2014)
volam sa Janko Hrasko a narodil som sa v 2014
>>> pis('Juraj', 'Janosik')
volam sa Juraj Janosik a narodil som sa v 2018

Malá nepríjemnosť nastáva vtedy, keď máme takéto hodnoty pripravené v nejakej štruktúre:

>>> p1 = ['Janko', 'Hrasko', 2014]
>>> p2 = ['Juraj', 'Janosik']
>>> p3 = ['Monty', 'Python', 1968]
>>> pis(p1)
...
TypeError: pis() missing 1 required positional argument: 'priezvisko'

Túto funkciu nemôžeme volať s trojprvkovým zoznamom, ale musíme prvky tohto zoznamu rozbaliť, aby sa priradili do príslušných parametrov, napríklad:

>>> pis(p1[0], p1[1], p1[2])
volam sa Janko Hrasko a narodil som sa v 2014
>>> pis(p2[0], p2[1])
volam sa Juraj Janosik a narodil som sa v 2018

Takáto situácia sa pri programovaní stáva dosť často: v nejakej štruktúre (napríklad v zozname) máme pripravené parametre pre danú funkciu a my potrebujeme túto funkciu zavolať s rozbalenými prvkami štruktúry. Na toto slúži rozbaľovací operátor, pomocou ktorého môžeme ľubovoľnú štruktúru poslať ako skupinu parametrov, pričom sa automaticky rozbalia (a teda prvky sa priradia do formálnych parametrov). Rozbaľovací operátor pre parametre je opäť znak * a používa sa takto:

>>> pis(*p1)              # je to isté ako pis(p1[0], p1[1], p1[2])
volam sa Janko Hrasko a narodil som sa v 2014
>>> pis(*p2)              # je to isté ako pis(p2[0], p2[1])
volam sa Juraj Janosik a narodil som sa v 2018

Takže, všade tam, kde sa očakáva nie jedna štruktúra ako parameter, ale veľa parametrov, ktoré sú prvkami tejto štruktúry, môžeme použiť tento rozbaľovací operátor (po anglicky unpacking argument lists).

Tento operátor môžeme využiť napríklad aj v takýchto situáciách:

>>> print(range(10))
range(0, 10)
>>> print(*range(10))
0 1 2 3 4 5 6 7 8 9
>>> print(*range(10), sep='...')
0...1...2...3...4...5...6...7...8...9
>>> param = (3, 20, 4)
>>> print(*range(*param))
3 7 11 15 19
>>> dvenasto = 2 ** 100
>>> print(dvenasto)
1267650600228229401496703205376
>>> print(*str(dvenasto))
1 2 6 7 6 5 0 6 0 0 2 2 8 2 2 9 4 0 1 4 9 6 7 0 3 2 0 5 3 7 6
>>> print(*str(dvenasto), sep='-')
1-2-6-7-6-5-0-6-0-0-2-2-8-2-2-9-4-0-1-4-9-6-7-0-3-2-0-5-3-7-6
>>> p = [17, 18, 19, 20, 21]
>>> [*p[3:], *range(5), *p]
[20, 21, 0, 1, 2, 3, 4, 17, 18, 19, 20, 21]

Pripomeňme si funkciu sucin(), ktorá počítala súčin ľubovoľného počtu čísel - tieto sa spracovali jedným zbaleným parametrom. Teda funkcia očakáva veľa parametrov a niečo z nich vypočíta. Ak ale máme jednu štruktúru, ktorá obsahuje tieto čísla, môžeme použiť rozbaľovací operátor:

>>> cisla = [7, 11, 13]
>>> sucin(cisla)              # zoznam [7, 11, 13] sa násobí 1
[7, 11, 13]
>>> sucin(*cisla)             # sucin(cisla[0], cisla[1], cisla[2])
1001
>>> sucin(*range(2, 11))
3628800

Parameter s meniteľnou hodnotou

Teraz trochu odbočíme od zbalených a rozbalených parametrov. Ukážme veľký problém, ktorý nás môže zaskočiť v situácii, keď náhradnou hodnotou parametra je meniteľný typ (mutable). Pozrime na túto nevinne vyzerajúcu funkciu:

def pokus(a=1, b=[]):
    b.append(a)
    return b

Očakávame, že ak neuvedieme druhý parameter, výsledkom funkcie bude jednoprvkový zoznam s prvkom prvého parametra. Skôr, ako to otestujeme, vypíšme, ako túto našu funkciu vidí help():

>>> help(pokus)
Help on function pokus in module __main__:

pokus(a=1, b=[])

a teraz test:

>>> pokus(2)
[2]

Zatiaľ je všetko v poriadku. Ale po druhom spustení:

>>> pokus(7)
[2, 7]

Vidíme, že Python si tu nejako pamätá aj naše prvé spustenie tejto funkcie. Znovu pozrime help():

>>> help(pokus)
Help on function pokus in module __main__:

pokus(a=1, b=[2, 7])

A vidíme, že sa dokonca zmenila hlavička našej funkcie pokus(). Mali by sme teda rozumieť, čo sa tu vlastne deje:

  • Python si pre každú funkciu pamätá zoznam všetkých náhradných hodnôt pre formálne parametre funkcie, tak ako sme ich zadefinovali v hlavičke (môžete si pozrieť premennú pokus.__defaults__)

  • ak sú v tomto zozname len nemeniteľné hodnoty (immutable), nevzniká žiaden problém

  • problémom sú meniteľné hodnoty (mutable) v tomto zozname: pri volaní funkcie, keď treba použiť náhradnú hodnotu, Python použije hodnotu z tohto zoznamu (použije referenciu na túto štruktúru) - keď tomuto parametru ale v tele funkcie zmeníme obsah, zmení sa tým aj hodnota v zozname náhradných hodnôt (pokus.__defaults__)

Z tohto pre nás vyplýva, že radšej nikdy nebudeme definovať náhradnú hodnotu parametra ako meniteľný objekt. Funkciu pokus by sme mali radšej zapísať takto:

def pokus(a=1, b=None):
    if b is None:
        b = []
    b.append(a)
    return b

A všetko by fungovalo tak, ako sme očakávali.

Skúsení programátori vedia túto vlastnosť využiť veľmi zaujímavo. Napríklad do funkcie posielame nejaké hodnoty a funkcia nám oznamuje, či už sa taká vyskytla, alebo ešte nie:

def kontrola(hodnota, bola=set()):
    if hodnota in bola:
        print(hodnota, 'uz bola')
    else:
        bola.add(hodnota)
        print(hodnota, 'OK')

a test:

>>> kontrola(7)
7 OK
>>> kontrola(17)
17 OK
>>> kontrola(-7)
-7 OK
>>> kontrola(17)
17 uz bola
>>> kontrola(7)
7 uz bola

Zbalené pomenované parametre

Pozrime sa na túto funkciu:

def vypis(meno, vek, vyska, vaha, bydlisko):
    print('volam sa', meno)
    print('    vek =', vek)
    print('    vyska =', vyska)
    print('    vaha =', vaha)
    print('    bydlisko =', bydlisko)

otestujeme:

>>> vypis('Janko Hrasko', vek=5, vyska=7, vaha=0.3, bydlisko='Pri poli')
volam sa Janko Hrasko
    vek = 5
    vyska = 7
    vaha = 0.3
    bydlisko = Pri poli

Radi by sme aj tu dosiahli podobnú vlastnosť parametrov, ako to bolo pri zbalenom parametri, ktorý do jedného parametra dostal ľubovoľný počet skutočných parametrov. V tomto prípade by sme ale chceli, aby sa takto zbalili všetky vlastnosti vypisovanej osoby ale aj s príslušnými menami týchto vlastností. V tomto prípade nám pomôžu zbalené pomenované parametre (po anglicky keyword argument packing): namiesto viacerých pozičných parametrov, uvedieme jeden s dvomi hviezdičkami **:

def vypis(meno, **vlastnosti):
    print('volam sa', meno)
    for k, h in vlastnosti.items():
        print('    ', k, '=', h)

Tento zápis označuje, že ľubovoľný počet pomenovaných parametrov sa zbalí do jedného parametra a ten vo vnútri funkcie bude typu slovník (asociatívne pole dict). Uvedomte si ale, že v slovníku sa nezachováva poradie dvojíc:

>>> vypis('Janko Hrasko', vek=5, vyska=7, vaha=0.3, bydlisko='Pri poli')
volam sa Janko Hrasko
     vyska = 7
     vaha = 0.3
     bydlisko = Pri poli
     vek = 5

Ďalší príklad tiež ilustruje takýto zbalený slovník:

import tkinter

def kruh(r, x, y):
    canvas.create_oval(x-r, y-r, x+r, y+r)

canvas = tkinter.Canvas()
canvas.pack()

kruh(50, 100, 100)

Funkcia kruh() definuje nakreslenie kruhu s daným polomerom a stredom, ale nijako nevyužíva ďalšie parametre na definovanie farieb a obrysu kruhu. Doplňme do funkcie zbalené pomenované parametre:

def kruh(r, x, y, **param):
    canvas.create_oval(x-r, y-r, x+r, y+r)

Toto označuje, že kruh() môžeme zavolať s ľubovoľnými ďalšími pomenovanými parametrami, napríklad kruh(..., fill='red', width=7). Tieto parametre ale chceme ďalej poslať do funkcie create_oval(). Určite sem nemôžeme poslať param, lebo toto je premenná typu dict a create_oval() s tým pracovať nevie. Tu by sa nám zišlo premennú param rozbaliť do viacerých pomenovaných parametrov: Rozbaľovací operátor pre pomenované parametre sú dve hviezdičky **, teda zapíšeme:

def kruh(r, x, y, **param):
    canvas.create_oval(x-r, y-r, x+r, y+r, **param)

a teraz funguje aj

kruh(50, 100, 100)
kruh(30, 150, 100, fill='red')
kruh(100, 200, 200, width=10, outline='green')

Takýto rozbaľovací parameter by sme vedeli využiť aj v predchádzajúcom príklade s funkciou vypis():

>>> p1 = {'meno':'Janko Hrasko', 'vek':5, 'vyska':7, 'vaha':0.3, 'bydlisko':'Pri poli'}
>>> vypis(**p1)
volam sa Janko Hrasko
     vaha = 0.3
     vek = 5
     vyska = 7
     bydlisko = Pri poli
>>> p2 = {'vek':25, 'narodeny':'Terchova', 'popraveny':'Liptovsky Mikulas'}
>>> vypis('Juraj Janosik', **p2)
volam sa Juraj Janosik
     popraveny = Liptovsky Mikulas
     vek = 25
     narodeny = Terchova

Funkcia ako hodnota

v Pythone sú aj funkcie objektmi a môžeme ich priradiť do premennej, napríklad:

>>> def fun1(x): return x * x
>>> fun1(7)
49
>>> cojaviem = fun1
>>> cojaviem(8)
64

Funkcie môžu byť prvkami zoznamu, napríklad:

>>> def fun2(x): return 2*x + 1
>>> def fun3(x): return x // 2
>>> zoznam = [fun1, fun2, fun3]
>>> for f in zoznam:
        print(f(10))
100
21
5

Funkciu môžeme poslať ako parameter do inej funkcie, napríklad:

>>> def urob(fun, x):
        return fun(x)
>>> urob(fun2, 3.14)
7.28

Funkcia (teda referencia na funkciu) môže byť aj prvkom slovníka. Pekne to ilustruje príklad s korytnačkou:

def vykonaj():
    t = turtle.Turtle()
    p = {'fd': t.fd, 'rt': t.rt, 'lt': t.lt}
    while True:
        prikaz, parameter = input('> ').split()
        p[prikaz](int(parameter))

a funguje napríklad:

>>> vykonaj()
> fd 100
> lt 90
> fd 50
> rt 60
> fd 100

Anonymné funkcie

Často sa namiesto jednoriadkovej funkcie, ktorá počíta jednoduchý výraz a tento vráti ako výsledok (return) používa špeciálna konštrukcia lambda. Tá vygeneruje tzv. anonymnú funkciu, ktorú môžeme priradiť do premennej alebo poslať ako parameter do funkcie, napríklad:

>>> urob(lambda x: 2*x + 1, 3.14)
7.28

Tvar konštrukcie lambda je nasledovný:

lambda parametre: výraz

Tento zápis nahrádza definovanie funkcie:

def anonymne_meno(parametre):
    return vyraz

Môžeme zapísať napríklad:

lambda x: x % 2==0              # funkcia vráti True pre párne číslo
lambda x, y: x ** y             # vypočíta príslušnú mocninu čísla
lambda x: isinstance(x, int)    # vráti True pre celé číslo

Mapovacie funkcie

Ideu funkcie ako parametra najlepšie ilustruje takáto funkcia mapuj():

def mapuj(fun, postupnost):
    vysl = []
    for prvok in postupnost:
        vysl.append(fun(prvok))
    return vysl

Funkcia aplikuje danú funkciu (prvý parameter) na všetky prvky nejakej postupnosti (zoznam, n-tica, …) a z výsledkov poskladá nový zoznam, napríklad:

>>> mapuj(fun1, (2, 3, 7))
[4, 9, 49]
>>> mapuj(list, 'Python'))
[['P'], ['y'], ['t'], ['h'], ['o'], ['n']]
>>> mapuj(lambda x: [x] * x, range(1, 6))
[[1], [2, 2], [3, 3, 3], [4, 4, 4, 4], [5, 5, 5, 5, 5]]

V Pythone existuje štandardná funkcia map(), ktorá robí skoro to isté ako naša funkcia mapuj() ale s tým rozdielom, že map() nevracia zoznam, ale niečo ako generátorový objekt, ktorý môžeme použiť ako prechádzanú postupnosť vo for-cykle, alebo napríklad pomocou list() ho previesť na zoznam, napríklad:

>>> list(map(int, str(2 ** 30)))
[1, 0, 7, 3, 7, 4, 1, 8, 2, 4]

Vráti zoznam cifier čísla 2**30.

Podobná funkcii mapuj() je aj funkcia filtruj(), ktorá z danej postupnosti (iterovateľný objekt) vyrobí nový zoznam, ale nechá v ňom len tie prvky, ktoré spĺňanú nejakú podmienku. Podmienka je definovaná funkciou, ktorá je prvým parametrom:

def filtruj(fun, postupnost):
    vysl = []
    for prvok in postupnost:
        if fun(prvok):
            vysl.append(prvok)
    return vysl

Napríklad:

>>> def podm(x):               # zistí, či je číslo párne
        return x % 2==0
>>> list(range(1, 20, 3))
[1, 4, 7, 10, 13, 16, 19]
>>> mapuj(podm, range(1, 20, 3))
[False, True, False, True, False, True, False]
>>> filtruj(podm, range(1, 20, 3))
[4, 10, 16]

Podobne ako pre mapuj() existuje štandardná funkcia map(), aj pre filtruj() existuje štandardná funkcia filter() - tieto dve funkcie ale nevracajú zoznam (list) ale postupnosť, ktorá sa dá prechádzať for-cyklom alebo poslať ako parameter do funkcie, kde sa očakáva postupnosť.

Ukážkovým využitím funkcie map() je funkcia, ktorá počíta ciferný súčet nejakého čísla:

def cs(cislo):
    return sum(map(int, str(cislo)))
>>> cs(1234)
10

Generátorová notácia

Veľmi podobná funkcii map() je generátorová notácia (po anglicky list comprehension):

  • je to spôsob, ako môžeme elegantne vygenerovať nejaký zoznam pomocou for-cyklu a nejakého výrazu

  • do hranatých zátvoriek [...] nezapíšeme prvky zoznamu, ale predpis, akým sa majú tieto prvky vytvoriť

  • základný tvar tohto zápisu je:

    [vyraz for i in postupnost]
    
  • kde výraz najčastejšie obsahuje premennú cyklu a postupnosť je ľubovoľná štruktúra, ktorá sa dá prechádzať for-cyklom (napríklad list, set, str, range(), riadky otvoreného súboru, ale aj výsledok map() a filter() a pod.)

  • táto notácia môže používať aj vnorené cykly ale aj podmienku if, vtedy je to v takomto tvare:

    [vyraz for i in postupnost if podmienka]
    

    alebo

    [vyraz for i in postupnost for j in postupnost]
    

    alebo

    [vyraz for i in postupnost for j in postupnost if podmienka]
    

    a podobne

  • generátorová notácia s podmienkou nechá vo výsledku len tie prvky, ktoré spĺňajú danú podmienku

Niekoľko príkladov:

>>> [i ** 2 for i in range(1, 11)]
[1, 4, 9, 16, 25, 36, 49, 64, 81, 100]

je to isté ako:

>>> vysl = []
>>> for i in range (1, 11):
        vysl.append(i ** 2)
>>> vysl
[1, 4, 9, 16, 25, 36, 49, 64, 81, 100]

Vnorené cykly:

>>> [i * j for i in range(1, 5) for j in range(1, 5)]
[1, 2, 3, 4, 2, 4, 6, 8, 3, 6, 9, 12, 4, 8, 12, 16]

je to isté ako:

>>> vysl = []
>>> for i in range(1, 5):
        for j in range(1, 5):
            vysl.append(i * j)
>>> vysl
[1, 2, 3, 4, 2, 4, 6, 8, 3, 6, 9, 12, 4, 8, 12, 16]

Ďalšie cykly:

>>> [[i * j for i in range(1, 5)] for j in range(1, 5)]
[[1, 2, 3, 4], [2, 4, 6, 8], [3, 6, 9, 12], [4, 8, 12, 16]]
>>> [[i * j] for i in range(1, 5) for j in range(1, 5)]
[[1], [2], [3], [4], [2], [4], [6], [8], [3], [6], [9], [12], [4], [8], [12], [16]]

Generátorová notácia s podmienkou:

>>> [i for i in range(100) if cs(i) == 5]        # cs() vypočíta ciferný súčet
[5, 14, 23, 32, 41, 50]

Tento zápis nájde všetky čísla z intervalu <0, 99>, ktorých ciferný súčet je 5. Doteraz by sme to zapisovali takto:

>>> vysl = []
>>> for i in range(100):
        if cs(i) == 5:
            vysl.append(i)
>>> vysl
[5, 14, 23, 32, 41, 50]

Generátorová notácia ako parameter do join (nepoužili sme tu hranaté zátvorky):

>>> ''.join(2 * znak for znak in 'python')
'ppyytthhoonn'

Pomocou tejto konštrukcie by sme vedeli zapísať aj mapovacie funkcie:

def mapuj(fun, zoznam):
    return [fun(prvok) for prvok in zoznam]

def filtruj(fun, zoznam):
    return [prvok for prvok in zoznam if fun(prvok)]

Všimnite si, že aj funkcia filtruj() využíva if, ktorý je vo vnútri generátorovej notácie.


Cvičenia

L.I.S.T.


  1. Napíš funkciu max(), ktorá môže mať ľubovoľný počet parametrov. Funkcia zistí maximálnu hodnotu. Ak je prázdny počet parametrov, funkcia vyvolá chybu 'TypeError: max expected 1 arguments, got 0'. Nepoužívaj štandardnú funkciu max. Napríklad:

    >>> max(9, 13, 11)
    13
    >>> max(*'python')
    'y'
    >>> max()
    ...
    TypeError: max expected 1 arguments, got 0
    

    Do funkcie max() pridaj takéto správanie: v prípade, že má zadaný iba jeden parameter a tento je neprázdny list, tuple alebo set, vráti maximálnu hodnotu z tejto štruktúry. Inak bude pracovať tak, ako doteraz. Napríklad:

    >>> max((3, 'a'), (3, 'b'), (2, 'x'))
    (3, 'b')
    >>> max(9, 13, 11)
    13
    >>> p = (9, 13, 11)
    >>> max(p)
    13
    >>> zoz = list('python')
    >>> max(zoz)
    'y'
    >>> max([])
    ...
    TypeError: max expected 1 arguments, got 0
    

    Nepoužívaj štandardnú funkciu max (môžeš otestovať, ako sa v týchto prípadoch správa štandardná funkcia max).


  1. Napíš funkciu spoj(...) s ľubovoľným počtom parametrov, pričom, ak sú všetky typu list, výsledkom bude zreťazenie všetkých týchto parametrov. Ak aspoň jeden z parametrov nie je list, výsledkom funkcie bude None. Napríklad:

    >>> z = spoj(['a', 1], [], [('b', 2)])
    >>> z
    ['a', 1, ('b', 2)]
    >>> spoj()
    []
    >>> print(spoj(['a', 1], [], ('b', 2)))
    None
    

  1. Napíš funkciu vypis(postupnost), ktorá pomocou print vypíše všetky prvky danej postupnosti (zoznam, n-tica, …) do jedného riadka, prvky sú oddelené znakmi ', '. Nepouži žiadne cykly (asi využiješ len parametre print). Napríklad:

    >>> vypis([123, 'ahoj', (50, 120), 3.14])
    123, ahoj, (50, 120), 3.14
    >>> vypis(range(3, 10, 2))
    3, 5, 7, 9
    >>> vypis('Python')
    P, y, t, h, o, n
    

  1. Funkciu z predchádzajúcej úlohy prerob na funkciu retazec(postupnost), ktorá namiesto výpisu, zostaví znakový reťazec a tento vráti ako výsledok. Ak si to vyriešil/a pomocou cyklu, skús to vyriešiť aj bez cyklov len pomocou map a join. Napríklad:

    >>> r = retazec([123, 'ahoj', (50, 120), 3.14])
    >>> r
    '123, ahoj, (50, 120), 3.14'
    >>> retazec(range(3, 10, 2))
    '3, 5, 7, 9'
    

  1. Napíš funkciu aplikuj(...), ktorej parametrami sú nejaké funkcie, okrem posledného parametra, ktorým je nejaká hodnota. Funkcia postupne zavolá všetky tieto funkcie s danou hodnotou, pričom každú ďalšiu funkciu aplikuje na predchádzajúci výsledok. Napríklad aplikuj(f1, f2, f3, x) vypočíta f3(f2(f1(x))). Funkcia by mala správne pracovať pre ľubovoľný nenulový počet parametrov. Napríklad:

    >>> aplikuj(float, int, str, '-314159e-3')
    '-314'
    >>> def rev(x): return x[::-1]
    >>> aplikuj(str, rev, int, 1074)
    4701
    >>> aplikuj(abs, lambda x: x+7, -17)
    24
    

  1. Do funkcie max() z úlohy (1) pridaj na koniec pomenovaný parameter key s náhradnou hodnotou None. Teraz bude funkcia pracovať takto:

    • v prípade, že key má hodnotu None, bude pracovať rovnako ako v úlohe (1)

    • inak predpokladáme, že key je daná funkcia s jedným parametrom, vďaka tejto funkcii bude max hľadať taký prvok x, pre ktorý je key(x) maximálny

    Zapíš:

    def max(*post, key=None):
        ...
    

    Napríklad:

    >>> max(3, 7, 11, 4)
    11
    >>> max(3, 7, 11, 4, key=lambda x: -x)
    3
    >>> max([3, 7, 11, 4], key=str)
    7
    

    Nepoužívaj štandardnú funkciu max (aj štandardná funkcia max funguje presne takto s pomenovaným parametrom key, môžeš to otestovať).


  1. Napíš funkciu najdlhsi(*retazec), ktorá pre ľubovoľný počet reťazcov vráti najdlhší z nich. Napríklad:

    >>> najdlhsi('a', '', 'bc', 'd', 'ef')
    'bc'
    >>> najdlhsi(*'mam rad programovanie v pythone'.split())
    'programovanie'
    

    Vyrieš najprv pomocou for-cyklu vo funkcii:

    def najdlhsi(*retazec):
        ...
        for ...
            ...
        return ...
    

    Vyrieš pomocou štandardnej funkcie max() a parametra key (prípadne max z predchádzajúcej úlohy):

    def najdlhsi(*retazec):
        return max(...)
    

    Otestuj funkciu na textovom súbore: otvor nejaký textový súbor a zavolaj túto funkciu tak, aby ti vrátila najdlhší riadok (alebo slovo) z tohto súboru.


  1. Napíš funkciu map2(fun, param1, param2), ktorá bude pracovať podobne ako funkcia mapuj() z prednášky, len funkcia fun očakáva dva parametre: jeden z postupnosti param1 a druhý z postupnosti param2. Ak majú tieto postupnosti rôznu dĺžku, tak berie len počet kratšej z nich. Nepouži štandardnú funkciu map. Napríklad:

    >>> def f(x, y): return x * y
    >>> map2(f, 'python', range(1, 6))
    ['p', 'yy', 'ttt', 'hhhh', 'ooooo']
    >>> map2(f, ('a', 4, (1, 2)), [3, 5, 2])
    ['aaa', 20, (1, 2, 1, 2)]
    

    Otestuj, či takto funguje aj štandardná funkcia map (keď má tri parametre, tak prvým je binárna funkcia, ktorá sa aplikuje na prvky dvoch postupností).


  1. Funkcia kruh() z prednášky funguje aj bez určovania farby výplne:

    def kruh(r, x, y, **param):
        canvas.create_oval(x-r, y-r, x+r, y+r, **param)
    

    Doplň funkciu tak, aby každý takto kreslený kruh bol vyplnený buď farbou udanou v parametroch alebo bude inak červený, podobne, ak nie je daná hrúbka obrysu (width), nastaví sa hrúbka 3. Napríklad:

    >>> kruh(100, 100, 100, outline='blue', width=1)    # červený s hrúbkou 1
    >>> kruh(30, 50, 100, width=3, fill='blue')         # modrý s hrúbkou 3
    

  1. Funkcia vykonaj() z prednášky spadne pri chybnom mene príkazu alebo chybnom parametri:

    def vykonaj():
        t = turtle.Turtle()
        p = {'fd': t.fd, 'rt': t.rt, 'lt': t.lt}
        while True:
            prikaz, parameter = input('> ').split()
            p[prikaz](int(parameter))
    

    Oprav ju tak, aby nespadla, ale vypísala sa o tom správa a ďalej sa pokračovalo. Využi metódu get() pre slovník, ktorá vyrieši situáciu so zle zadaným menom príkazu tak, že sa zavolá anonymná funkcia, ktorá vypíše správu (napríklad lambda: print('chybne meno prikazu', ...)). Napríklad:

    >>> vykonaj()
    > fd 100
    > bk 50
    chybne meno prikazu 'bk'
    > rt 90
    > lt 45x
    chybny parameter '45x'
    >
    

  1. Napíš funkciu mnozina(n), ktorá vráti množinu čísel, ktoré sú druhými mocnínami mínus 1 čísel od 1 do n. Úlohu vyrieš dvoma rôznymi spôsobmi:

    def mnozina(n):
        return { ... for ...}
    
    def mnozina(n):
        return set(map( ... ))
    
    >>> mnozina(4)
    {0, 3, 8, 15}
    

  1. Napíš funkciu prevrat_slova(veta), ktorá vráti zadanú vetu tak, že každé slovo v nej bude otočené. Napríklad:

    >>> prevrat_slova('isiel macek do malacek')
    'leisi kecam od kecalam'
    

    Zapíš funkciu pomocou jediného riadka s príkazom return:

    def prevrat_slova(veta):
        return ...
    

  1. Napíš funkciu nahodne(n), ktorá vygeneruje n-prvkový zoznam náhodných čísel z intervalu <0, 2*n-1>. Použi generátorovú notáciu:

    def nahodne(n):
        return [ ... ]
    

    Napríklad:

    >>> nahodne(4)
    [5, 7, 2, 5]
    

  1. Napíš funkciu matica(n, m, hodnota=0), ktorá vygeneruje dvojrozmerný zoznam n riadkov po m stĺpcov. Prvkami matice budú zadané hodnoty. Použi generátorovú notáciu:

    def matica(n, m, hodnota=0):
        return [ ... ]
    

    Napríklad:

    >>> m = matica(3, 4, 1)
    >>> m
    [[1, 1, 1, 1], [1, 1, 1, 1], [1, 1, 1, 1]]
    >>> m[0][2] = 7
    >>> m
    [[1, 1, 7, 1], [1, 1, 1, 1], [1, 1, 1, 1]]
    

  1. Napíš funkciu matica_nahodne(n, m, rozsah=2), ktorá vygeneruje dvojrozmerný zoznam n riadkov po m stĺpcov. Prvkami matice budú náhodné hodnoty z rozsahu <0, rozsah). Použi generátorovú notáciu:

    def matica_nahodne(n, m, rozsah=2):
        return [ ... ]
    

    Napríklad:

    >>> matica_nahodne(3, 4, 3)
    [[1, 0, 2, 1], [0, 0, 2, 1], [0, 2, 2, 1]]
    

  1. Napíš funkciu zadaj(text), ktorá si najprv vypýta so zadaným textom nejaký vstup (input()) a potom ho prerobí na zoznam celých čísel. V prípade chyby nespadne, ale vráti prázdny zoznam. Napríklad:

    >>> zoz = zadaj('zadaj cisla: ')
    zadaj cisla: 6 73 -8
    >>> zoz
    [6, 73, -8]
    >>> zoz = zadaj('zadaj: ')
    zadaj: 6 73 a -8
    >>> zoz
    []
    

    Úlohu vyrieš takouto schémou funkcie (nepridávaj ďalšie riadky):

    def zadaj(text):
        try:
            return ...
        except ...:
            return ...
    

  1. Už poznáme štandardnú funkciu enumerate(), ktorá z danej postupnosti vracia postupnosť dvojíc. Napíš vlastnú funkciu enumerate(postupnost), ktorá vytvorí takýto zoznam dvojíc (list s prvkami tuple): prvým prvkom bude poradové číslo dvojice a druhým prvkom prvok zo vstupnej postupnosti. Napríklad:

    def enumerate(postupnost):
        return ...
    
    >>> enumerate('python')
    [(0, 'p'), (1, 'y'), (2, 't'), (3, 'h'), (4, 'o'), (5, 'n')]
    

  1. Napíš funkciu zip(p1, p2), ktorá z dvoch postupností rovnakých dĺžok vytvorí zoznam zodpovedajúcich dvojíc, t.j. zoznam v ktorom prvým prvkom bude dvojica prvých prvkov postupností, druhým prvkom dvojica druhých prvkov, … Napríklad:

    >>> zip('python', [2, 3, 5, 7, 11, 13])
    [('p', 2), ('y', 3), ('t', 5), ('h', 7), ('o', 11), ('n', 13)]
    

    Pokús sa to zapísať tak, aby to fungovala aj pre postupnosti rôznych dĺžok: vtedy vytvorí len toľko dvojíc, koľko je prvkov v kratšej z týchto postupností. Napríklad:

    >>> zip('python', [2, 3, 5, 7, 11])
    [('p', 2), ('y', 3), ('t', 5), ('h', 7), ('o', 11)]
    

    Pokús sa to zapísať tak, aby funkcia fungovala pre ľubovoľný počet ľubovoľne dlhých postupností. Napríklad:

    >>> zip('python', [2, 3, 5, 7, 11], 'abcd')
    [('p', 2, 'a'), ('y', 3, 'b'), ('t', 5, 'c'), ('h', 7, 'd')]
    

    Každá z týchto verzii funnkcie zip sa dá zapísať v jedinom riadku:

    def zip( ... ):
        return ...
    

    V Pythone existuje štandardná funkcia zip(), ktorá funguje skoro presne ako táto posledná verzia funkcie, len jej výsledkom nie je zoznam, ale opäť iterovateľná postupnosť (dá sa prechádzať for-cyklom, alebo vypísať pomocou print(*zip(...)), alebo previesť na zoznam pomocou list(zip(...))). Funkciu zip() (štandardnú alebo tú vašu) môžeme použiť aj vo for-cykle. Napríklad:

    >>> ''.join(x*y for x, y in zip('python', [2, 3, 2, 1, 3, 2]))
    'ppyyytthooonn'
    

  1. Zapíš funkciu enumerate z úlohy (17) pomocou volania zip:

    def enumerate(postupnost):
        return zip( ... )
    

10. Týždenný projekt

L.I.S.T.


Napíš pythonovský modul, ktorý bude obsahovať jedinú triedu Pajton a žiadne iné globálne premenné, funkcie a triedy:

class Pajton:
    def __init__(self):
        self.tab = {}

    def prem(self, meno):
        return ...

    def vyraz(self, retazec):
        return ...

    def prirad(self, meno, hodnota):
        ...

    def prikaz(self, retazec):
        if retazec == '?':
            self.vypis()
            return
        if retazec == 'dir()':
            return self.dir()
        ...

    def dir(self):
        return ...

    def vypis(self):
        for meno, hodnota in self.tab.items():
            print(meno, '=', hodnota)

Táto trieda umožní programovať vo veľmi jednoduchom programovacom jazyku. V tomto jazyku môžeme postupne zadávať priraďovacie príkazy alebo zisťovať hodnoty výrazov podobne ako v IDLE jazyka Python. Tento zjednodušený programovací jazyk zvláda len celočíselnú aritmetiku s operáciami +, -, *, /, pričom / označuje celočíselné delenie (pythonovské //). Aritmetické výrazy môžu byť len týchto dvoch typov:

  • jednoduchý operand:

    • celé číslo

    • meno premennej (ak ešte nemala priradenú hodnotu, bude to chyba NameError)

  • operand operácia operand, kde operácia je jeden zo symbolov +, -, *, /

    • medzi operandmi a operáciou musí byť aspoň jedna medzera, inak je to SyntaxError

    • operandy sú len jednoduché operandy (čísla a premenné)

Priraďovací príkaz má tvar:

  • premenná = výraz

    • znak = musí byť oddelený od premennej a výrazu aspoň jednou medzerou, inak je to SyntaxError

Ako príkaz môžeme tomuto jazyku zadať:

  • aritmetický výraz - vtedy vypíše jeho hodnotu

  • priraďovací príkaz - vtedy nič nevypisuje len vykoná priradenie

  • znak ? - vtedy vypíše hodnoty všetkých premenných, do ktorých sa niečo doteraz priradilo

  • príkaz dir() - vtedy vypíše množinu všetkých mien premenných

Metódy majú fungovať takto:

  • inicializácia __init__() vytvorí prázdnu tabuľku premenných, bude to slovník (dict), v ktorom kľúčom bude meno a hodnotou bude zodpovedajúca hodnota premennej, nemeň meno atribútu tab, lebo testovač bude kontrolovať jeho obsah

  • funkcia prem(meno) vráti hodnotu zodpovedajúcu premennej s daným menom, ak takéto meno v slovníku self.tab nenájde, vyvolá výnimku NameError

  • funkcia vyraz(retazec) vráti hodnotu aritmetického výrazu (hodnotou bude celé číslo), alebo vyvolá jednu z chýb NameError alebo SyntaxError

  • metóda prirad(meno, hodnota) skontroluje korektnosť mena premennej (či nezačína číslicou a obsahuje len písmená, číslice resp. podčiarkovníky) a v slovníku self.tab si pre dané meno zapamätá novú hodnotu

  • metóda prikaz(retazec), ak je reťazec korektný, zavolá metódy vyraz alebo prirad a vráti buď hodnotu výrazu (celé číslo) alebo vykoná priradenie a vtedy vráti None; okrem týchto prípadov, metóda môže vyvolať aj metódy vypis a dir

  • funkcia dir() vráti množinu mien všetkých premenných

  • metóda vypis() je už naprogramovaná, nemusíš ju meniť

Na testovanie môžeš využiť tento kód (umiestni ho za definíciu triedy, môže ostať v module, aj keď ho budeš odovzdávať na testovanie):

if __name__ == '__main__':
    p = Pajton()
    while True:
        try:
            hodn = p.prikaz(input('>>> '))
            if hodn is not None:
                print(hodn)
        except SyntaxError:
            print('+++ syntakticka chyba +++')
        except NameError:
            print('+++ chybne meno premennej +++')

Nemeň mená metód a parametrov.

Tvoj odovzdaný program s menom riesenie.py musí začínať tromi riadkami komentárov:

# 10. zadanie: pajton
# autor: Janko Hraško
# datum: 30.11.2020

Projekt riesenie.py odovzdávaj na úlohový server https://list.fmph.uniba.sk/ najneskôr do 23:00 11. decembra, kde ho môžeš nechať otestovať. Testovač bude spúšťať metódy s rôznymi vstupmi. Odovzdať projekt aj ho testovať môžeš ľubovoľný počet krát. Môžeš zaň získať 5 bodov.